Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Viac informácii. OK
Tip na darček
Zľavy
Bazár
Galéria
Fotogaléria3D fotogalériaVideogaléria
Blog
Rady a tipy
Veľkoobchod
Quatro - jednoduchý nákup na splátky

Sme hrdým držiteľom certifikátu kvality ISO9001

Lesy Slovenska a lesnícke činnosti

Lesy Slovenska

Lesy v Slovenskej republike pokrývajú okolo 2 miliónov hektárov, čo predstavuje 40 percent z celého územia. V porovnaní so susednými štátmi zvláštnosťou slovenských lesov je, že na relatívne malej ploche sú veľmi pestré prírodné podmienky a rozličné typy lesov, od nížinných po vysokohorské lesy, nehovoriac o tom že sa tu zachovala široká škála pôvodných drevín či horských spoločenstiev. Tieto lesy majú mimoriadny význam nielen z produkčného, ale aj z verejnoprospešného hľadiska. Ide najmä o pôdoochrannú a vodohospodársku funkciu, ktorá je veľmi dôležitá nielen pre Slovenskú republiku, ale aj okolité štáty Európy. Počas predchádzajúcich 40 rokov vzrástla celková výmera lesov na Slovensku viac ako o 10 percent. Celkové porastové zásoby dreva sa takmer zdvojnásobili a stále rastú.


V Slovenskej republike, rovnako ako aj v ostatných európskych krajinách, výrazne narástlo poškodenie lesných porastov. Najzávažnejším faktorom poškodzovania slovenských lesov sú emisie pochádzajúce z miestnych zdrojov, ale aj zo zahraničia, ako aj celkové klimatické zmeny. História dokazuje, že práve lesníci to boli, ktorí prví uplatňovali vo svojej práci hľadiská ochrany prírody dávno predtým, ako vznikli inštituácie ochrany prírody.

Drevinové zloženie lesov

Rozšírenie drevín v lesoch pomerne tesne nadväzuje na makroreliéf územia. Nížiny a pahorkatiny južného a východného Slovenska obsadili listnáče a v horách stredného a severného Slovenska prevládajú zmiešané lesy s dominanciou ihličnanov. Pôvodné zastúpenie drevín sa viacročným hospodárením pochopiteľne zmenilo. Podstatne narástol podiel smreka a borovice, veľmi pokleslo zastúpenie jedle, buka ale aj duba. Tendencie vývoja posledných desaťročí dobre ilustruje porovnanie zastúpenia drevín z roku 1920 so súčastným. Charakterizuje ho najmä rast smreka a mimoriadny úbytok chúlostivej jedle, našej donedávna najproduktívnejšej dreviny. Stanoveniu žiadúceho (cieľového) zastúpenia drevín lesov Slovenska sa venovala veľká pozornosť. Koncepcia cieľového zastúpenia drevín vychádza zo základných princípov lesného hospodárstva. Z princípu maximálneho, trvalého, bezpečného a hospodárneho plnenia verejnoprospešných a produkčných funkcii lesa.

Pestovanie lesa

Množstvo a kvalita produkovanej drevenej hmoty, ako aj stupeň plnenia spoločensko-prospešných funkcií, závisí od štruktúry lesa. V podstate od zastúpenia drevín a priestorového rozmiestnenia stromov v poraste. Podľa konkrétnej predstavy štruktúry. Pestované metódy a postupy, ako nástroje vytvárania lesa a jeho zámerného usmerňovania. Stabilný a funkčne učinný les sa dá dosiahnuť a trvalo udržiavať len pomocou správne zdôvodnených a systematicky uskutočňovaných pestovných zásahov. V lesoch Slovenska uplatňované pestovné koncepcie sa už od konca 19. storočia môžu zaradiť do "prírode blízkeho lesného hospodárstva“. Pretrváva snaha udržiavať prirodzený charakter lesa (rôznoveký a zmiešaný z pôvodných drevín). Pri umelej obnove sa v značnej miere využíva sejba semena vlastného zberu. Podiel prirodzenej obnovy v tomto období prevyšoval 60% z obnovovanej plochy.


Zakladanie lesa ako neoddeliteľná súčasť pestovateľskej činnosti predstavuje jeden z hlavných článkov lesného hospodárstva, ktorý rozhoduje o celkovej produkcii dreva, ale aj o účinkoch mimoprodukčných funkcií lesa. Na Slovensku sa ročne zalesňuje viac ako 11 tisíc hektárov lesnej pôdy a ďalej sa počíta so zalesňovaním niekoľko tisíc hektárov pôd ročne, ktoré sú pre poľnohospodárske účely nevyužiteľné, možno teda povedať, že je to jedna z hlavných úloh pestovateľskej činnosti, ktorá vyžaduje vysoké odborné a organizačné schopnosti. S ohľadom na zdravotný stav našich lesov, mimoriadny význam nadobúda ochrana, reprodukcia a obhospodarovanie genofondu lesných drevín. Produkcia lesných porastov budúcnosti, zvyšovanie kvality a stability lesných ekosystémov závisí od stavu a využívania súčastných genetických zdrojov.

Základným predpokladom pre splnenie týchto úloh je zabezpečenie dostatočného množstva osiva, ktoré sa zbiera v geneticky cenných porastoch (tzv. uznaných porastoch a výberových stromoch). Pri zalesňovaní sa hlavná pozornosť sústreďuje na zabezpečenie požadovaného zastúpenia jednotlivých druhov drevín v obnovovaných lesných porastoch a zvyšovanie ich genetickej hodnoty. Pestovanie lesa predstavuje vždy cieľavedomé usporiadanie lesa ako objektu lesníckej činnosti podľa spoločenských potrieb, vlastníckych vzťahov a hospodárskych zámerov. Takto realizovaná pestovná činnosť obvykle alebo skoro vždy znamená odchýlenie lesa od jeho prírodného stavu. Tieto zmeny by nikdy nemali dôjsť na hranicu, kedy prestávajú na úrovni zákonitosti pôsobiť vývojom upevnené vzťahy medzi drevinami a vzťahy lesa ku okolitému prostrediu. Lesy Slovenska sú na 70% tvorené pôvodnými drevinovými skladbami, resp. drevinovým založením, kde základná drevina je autochtónna. V súvislosti s uplatňovaním jemnejších foriem obhospodarovania lesov je v závere podiel venovaný výberkovému hospodárnemu spôsobu a metódam prebudovania porastov na výberkové lesy. Osobitná kapitola je venovaná podsadbám zdravotne poškodených porastov, ktoré v súčastnom období predstavujú základné pestovné opatrenia pre zlepšenie ich zdravotného stavu a vitality. Uplatňovanie prírode bližších spôsobov hospodárenia v lesoch si vynucujú také faktory ako sú klimatické zmeny a imisné vplyvy na naše lesy a životné prostredie.

Hospodárska úprava lesa

Poslaním hospodárskej úpravy lesov (HÚL) je zisťovať stav lesa, jeho produkčné a ťažobné možnosti, prírodné, spoločenské, technické, ekologické a ekonomické podmienky hospodárenia a určovať ciele hospodárenia, sledovať a hodnotiť vývoj lesov a plánovať hospodárenie v nich tak, aby bolo trvale zabezpečené plnenie všetkých ich funkcií pri zachovaní súladu verejnoprospešných záujmov a záujmov vlastníka lesa. Výsledkom činnosti HÚL sú lesné hospodárske plány (LHP) súhrnné lesné hospodárske plány a ďalšie diela, ktoré sú podkladom pre odborné, sústavné a cieľavedomé obhospodarovanie lesov, riadenie lesného hospodárstva a uplatňovanie lesníckej politiky.


Ochrana lesa

Moderná ochrana lesa označovaná aj pojmom integrovaná ochrana lesa chápe les ako ekosystém a škodlivé činitele, ako súboj faktorov narúšajúcich normálny vývoj lesa. Preto aj opatrenia, ktoré navrhuje majú charakter komplexných postupov s konečným cieľom ochrániť les ako biocenózu, nie ako skupinu spoločne rastúcich stromov.


Lesné ekosystémy sú významným komponentom prírody na Slovensku. Súčastne sú však aj veľmi krehký a citlivým ekosystémom, vystaveným pôsobeniu antropogénnych a prírodných škodlivých činiteľov. Komplexné pôsobenie škodlivých činiteľov má za následok chradnutie a často aj hromadné hynutie hospodársky a ekologicky dôležitých lesných drevín ako sú smrek, borovica, dub, buk, topoľ a ďalšie. Nutnosť zlepšiť zdravotný stav lesov a zabezpečiť ich dostatočnú stabilitu a vitalitu kladie vysoké nároky na znalosti a praktické skúsenosti lesných hospodárov v oblasti lesa. Ľudstvo si stále intenzívnejšie uvedomuje, že iba zdravý les dokáže produkovať ekologickú surovinu, ktorou je drevo, produkovať kyslík, zadržiavať vlahu, ochladzovať planétu, zabraňovať vzniku veternej a vodnej erózie, chrániť urbanizovanú krajinu pred lavínami či zosuvmi. Integrovaná ochrana kladie hlavný dôraz na prevenciu a chápe priame obranné opatrenia (supresiu) ako nevyhnutnosť v prípade, ak sa nepodarí udržať pôsobenie škodlivého činiteľa pod prahom hospodárskej škodlivosti preventívnymi opatreniami. Aj keď moderná ochrana uprednostňuje, prevenciu musí uplatňovať aj metódy priamej ochrany (supresiu) predovšetkým proti biotickým škodcom.


Ochrana lesa patrila od prvopočiatkov lesníctva k ťažiskovým lesníckym disciplínam. Vyprodukovať dostatočné množstvo kvalitnej drevenej hmoty bolo vždy závislé od intenzity ochrany lesa proti vplyvu rôznych škodlivých činiteľov. Lesné spoločenstvá v stredoeurópskom regióne sú vystavované rozsiahlemu aspektu škodlivých činiteľov, ktoré zásadne ovplyvňujú ich zdravotný stav a stabilitu. Slovenské lesy netvoria v tomto smere výnimku. Vážnym problémom je trvalý stres lesných spoločenstiev. Tento je vyvolávaný predovšetkým anomáliami počasia, ale aj trvalým pôsobením imisnej záťaže s negatívnym dopadom nielen na dreviny, ale aj na pôdu. K tomu sa pridáva vplyv abiotických škodlivých činiteľov, najmä mechanicky pôsobiacich ako je sneh a vietor. Stresom oslabené a abiotickými činiteľmi destablizované lesné spoločenstvá sa stávajú ideálnym prostredím pre rozvoj hubových ochorení, pre premnoženie hmyzích škodcov, ako aj miestom pôsobenie ďalších biotických škodcov. Faktory, negatívne pôsobiace na lesné spoločenstvá, ktoré sa označujú aj pojmom škodlivé činitele sa delia na antropogénne škodlivé činitele a na prírodne škodlivé činitele.

Ťažba

Objem ťažby dreva sa stanovuje s ohľadom na ťažbovú vyrovnanosť a trvalosť produkcie lesov, je to drevo z obnovených a z výchovných ťažieb. Stínka a odvetvovanie sa vykonáva motorovými pílami, harwestormi, odvetvovanie a krátenie tiež procesormi. Stromy sa odvetvujú väčšinou v poraste, drevo sa na odvozné miesto približuje v kmeňových dĺžkach, v sortimentoch, alebo ako výrezy. Až 93% dreva sa približuje traktormi, hlavne špeciálnymi lesnými približovacími traktormi. Lanovkami sa približuje 3% a koňmi okolo 4% vyťaženého dreva. Z kmeňov sa sortimenty vyrábajú väčšinou motorovými pílami na lesných skladoch. Sortimenty a kmene sa dopravujú na sólo vozoch s nosnosťou do 12 ton, alebo na odvozných súpravách s nosnosťou do 27 ton, ktoré sú vybavené hydraulickými rukami. Ťažobný proces je plne mechanizovaný. Používanie mechanizácie v ťažbových činnostiach si vyžaduje správne sprístupnenie lesov sústavou odvozných a približovacích ciest a liniek. V súčasnosti je vybudovaných v priemere 10,5 m odvozných ciest na 1ha. Hlavný dôraz sa kladie na ekologizáciu používania strojov a technológii a na znižovanie poškodzovania prírodného prostredia pri ťažbe, približovaní a doprave dreva.

Ťažobná činnosť v lesníctve predstavuje súbor teoretických princípov a praktických opatrení, ktoré v rámci súhrnného pojmu "technická výroba dreva" zaberajú široký okruh logistických problémov lesníctva. Patrí sem predovšetkým veľmi zložitá oblasť ťažby a dopravy dreva zo všetkými sprievodnými technologickými segmentmi (napr. sortimentácia, hlavne sklady, variabilné technológie, ekologické podmienky, environmentálne limity, ekonomické faktory…). Do súhrnu ťažbovej činnosti sa zaradujú aj relatívne samostatné úseky technických riešení v lesníctve, ako sú otázky sprístupňovania a vytváranie dopravnej infraštruktúry. Lesnícka veda i prax sú prísnou syntézou biológie a techniky. Narušenie vzájomnej proporcionality prináša so sebou stagnáciu. Len akceptáciou prírodných pomerov logickými princípmi manažovania lesov sa dosiahne požadovaná harmónia hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho využívania lesov. Orografické pomery, geologické podloženie, únosnosť pôdy, klimatické faktory, ale aj rurálny (vidiecky) spôsob kultúrneho vnímania lesov určujú základné parametre nášho lesníctva. Približne 20-25% zásob dreva je vo flyšovej oblasti, časté sú živelné pohromy, (kalamity), ktoré narúšajú hospodárenie a štruktúru lesov, preferuje sa produktivita práce pred lesníckou kvalitou a odbornosťou, neexistuje vhodná technika pre mladšie výchovné ťažby, cena ľudskej práce je malá.


Ťažbové metódy používané v lesnom hospodárstve sú momentálne základné tri:

  • metóda surových kmeňov
  • sortimentovú metódu
  • metódu celých stromov

Tieto metódy sa dajú najlepšie rozoznať podľa toho v akom stave sa sústreďuje drevo na odvozné miesto. Ak sa na odvozné miesto z lokality približujú surové kmene, ide o metódu surových kmeňov. Ak sa na lokalitu odvozné miesto približujú hotové sortimenty, ide o sortimentovú metódu. Ak sa z lokality peň približujú na odvozné miesto neodvetvené stromy, hovoríme o metóde celých stromov.